Kto má moc

Autor: Milan Galanda | 26.2.2012 o 14:39 | (upravené 2.3.2012 o 21:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  164x

Kto má moc na Slovensku Po voľbách v roku 2010 som napísal článok s názvom „ Moc a bezmoc parlamentu“, ktorý končil slovami : „Ukazuje sa , že hľadanie konsenzu a kompromisu nebude vždy jednoduché. A tiež, že vzhľadom na zloženie poslaneckého zboru ani dohody na úrovni koaličnej rady nemusia byť konečné. Preto môžeme povedať, že kľúčové rozhodnutia sa budú opäť robiť až v budove NR SR. Napokon, na tom, že premiér alebo premiérka chodí do parlamentu rokovať, je niečo hlboko správne .“ Koncom roku 2011 na Slovensku vypukla kauza Gorila. Z jedného textu na internete ( o obsahu ktorého ale mnohí vedeli už predtým ) sa stala téma č. 1 ( a zatienila aj euroval, ekonomickú krízu....), ktorá nepochybne ovplyvní aj výsledky predčasných volieb v marci.

Kto má MOC na Slovensku

Po voľbách v roku 2010 som napísal článok s názvom „ Moc a bezmoc parlamentu“, ktorý končil slovami :

„Ukazuje sa , že hľadanie konsenzu a kompromisu nebude vždy jednoduché. A tiež, že vzhľadom na zloženie poslaneckého zboru ani dohody na úrovni koaličnej rady nemusia byť konečné. Preto môžeme povedať, že kľúčové rozhodnutia sa budú opäť robiť až v budove NR SR. Napokon, na tom, že premiér alebo premiérka chodí do parlamentu rokovať, je niečo hlboko správne .“

Koncom roku 2011 na Slovensku vypukla kauza Gorila. Z jedného textu na internete ( o obsahu ktorého ale mnohí vedeli už predtým ) sa stala téma č. 1 ( a zatienila aj euroval, ekonomickú krízu....), ktorá nepochybne ovplyvní aj výsledky predčasných volieb v marci.

V spise sa spomínajú mena mnohých politikov a popisuje sa, ako sa v istých prípadoch rozhodovalo. A tým subjektom, kto prijímal rozhodnutie, nebola vláda ani parlament, ale predstavitelia vybraných podnikateľsko-finančných skupín. Pritom rozhodnutia, ktoré následne formálne prijímali kompetentné orgány boli také, že úžitok z toho nemal štát či spoločnosť, ale konkrétne osoby. Jednoducho povedané, išlo o také konanie, ktoré na jednej strane malo znaky korupcie, podplácania,... a na strane druhej zneužívania funkcie, nehospodárneho nakladania s verejným majetkom.

Ide o tak vážnu vec, že si treba položiť otázku : Kto má MOC na Slovensku ?

Ak sa na to pozrieme z hľadiska teórie, v štandardnom a demokratickom štáte sa moc delí na zákonodárnu ( disponuje ňou volený zastupiteľský orgán – poslanci ), výkonnú ( čo je doménou menovanej vlády a vlastne všetkých úradov ) a súdnu ( u nás tvorená Súdnou radou a sudcami ).

Samozrejme, že okrem tejto viditeľnej verejnej moci – kde ešte patria všetci ústavní a vrcholní funkcionári – verejný život nepochybne formujú či ovplyvňujú aj predstavitelia akademickej a kultúrnej obce..... podniktelia, zamestnávatelia a predstavitelia odborov.....stavovské a profesné organizácie...a aj tretí sektor a občianski aktivisti. No a nesmieme zabúdať ani na média a novinárov. Či už ako „strážnych psov“ alebo tých o tvoria verejnú mienku.

Legálne a oficiálne nástroje na formovanie aj presadzovanie politiky majú tí, ktorí voľbou alebo vymenovaním získali tú – ktorú funkciu. A teda títo verejní funkcionári majú aj právo ( a neraz aj povinnosť ) konať a prijímať rozhodnutie. A logicky za výsledky svojho správania aj niesť zodpovednosť. Politickú a v prípade dokázania porušenia zákona aj právnu či dokonca trestnoprávnu.

Gorila naznačuje jedno. Je možné, že skôr ako isté rozhodnutie týkajúce sa nakladania s verejnými zdrojmi, bolo prijaté príslušným orgánom ( poväčšinou kolektívnym ) niekto to už mal predrokované so správnymi ľudmi tak, aby potom bolo prijaté správne rozhodnutie.

Podľa môjho názoru takéto konanie je nielen neetické a nemorálne, ale aj nesprávne a v rozpore s platnými právnymi predpismi. My občania, platitelia daní a voliči máme právo na to, aby sa verejné veci spravovali na prospech verejnosti. Voľby sú – väčšinou – raz za 4 roky. Teraz síce budú už po necelých 2 rokoch, ale dôvodom nebola ani tak nespokojnosť voličov s vládou, ale predčasný pád vlády spôsobila neschopnosť v rámci koalície zvládnuť hlasovanie spojené s eurovalom. Ale je dosť možné, že keby nie toto hlasovanie našiel by sa iný dôvod.

Pre voličov je tu ale šanca svojim prístupom vo voľbách zmeniť politickú mapu . Iba od voliča totiž záleží, komu dá dôveru. Ale pozor, tým že nepôjde voliť pomôže tým stranám, ktoré sa do NR SR dostanú a tie si prerozdelia prepadnuté hlasy. A najviac mandátov prirodzene získa víťaz.

Dôkazom je tabuľka s výsledkom volieb v roku 1992 :

Strana

Hlasy

Mandáty (150)

Hnutie za dem. Slovensko

37,3 %

74

Strana demokratickej ľavice

14,7 %

29

Kresťanskodemokratické hnutie

8,9 %

18

Slovenská národná strana

7,9 %

15

MKDH/Spolužitie

7,4 %

14

Občianskodemokratická únia

4,0 %

 

Sociálnodem. strana Slovenska

4,0 %

 

DS – ODS

3,3 %

 

Slovenské KDH

3,1 %

 

…..............

 

Osobne si myslím, že niektoré subjekty a hlavne niektorí politici by miesto výkonu nejakej funkcie v parlameneu či vláde mali skúsiť robiť niečo iné. Alebo aj odísť úplne z verejného života (prípadne aj nedobrovoľne).

Milan Galanda

právnik, advokát, publicista

Autor bol poslancom SNR 1990-92

+ bol poradca predsedu NR SR p. R. Sulíka a ako nestranník je aj na kandidátnej listine SaS

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTO

Zamestnanci pracujúci v Googli na roboaute: odišli sme, lebo nám platili príliš veľa

Ľudia z projektu Waymo si nechali vyplatiť obrovské prémie a prešli ku konkurencii.

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

PRIMÁR

Experimentálna liečba zastavila sklerózu multiplex na päť rokov

Pomôcť môže transplantácia kmeňových buniek.


Už ste čítali?